|
|
|
|
|
|
|
 |
|
Definícia
daktyloskopie: Daktyloskopia je
veda zaoberajúca sa rozpoznávaním a skúmaním
papilárnych línií na vnútornej strane
článkov prstov. Pochádza z gréckych slov
daktylos
(prst) a skopeo
(náhľad)
. Neobmedzujme ale daktyloskopiu len na
končeky prstov. Pravdou je, že daktyloskopia
sa venuje aj ostatným možnostiam informácií
z kože |
|
|
|
|
|
|
|
| |
| |
HISTÓRIA
 Jedinečnosť
odtlačku prstu si uvedomovali už v starovekom
Grécku. Vtedy hrnčiarskí majstri označovali niektoré
svoje diela, vázy a keramiku odtlačkom prstu a
znamenal tak akoby podpis autora, majstra, ktorý
keramiku vyhotovil. Nebola to síce daktyloskopia,
ktorú poznáme dnes a celkovo veda. Odtlačky prstov v
právnej či kriminalistickej sfére sa začali používať
v Ázii už v 7. storočí. A išlo už o daktyloskopiu
vpravom slova zmysle. Slúžila pre účel
kriminalistiky ale aj na overovanie pečatí, listín a
podobne.
Je však známe, že úplne prvá správa, ktorá hovorí o
jedinečnosti odtlačkov prstov pochádza z roku 1668
od Marcella Malpishiho, ktorý vypracoval správu o
linkách na vnútorných stranách rúk. Jan Evangelista
Purkyně, český biológ a prírodovedec, v roku 1823
podrobne popísal papilárie na prstoch a rozdelil ich
do 9 skupín tak, že neskôr na základe jeho práce sa
mohla veda daktyloskopie značne rozšíriť a prejaviť
už naplno v kriminalistike a identifikácií. V čase
vydania správy však celej správe nikto nevenoval
nejak extrémne pozornosť. Daktyloskopia stále spala.
Takže ešte potvrdalo nejakú dobu, než si ľudia
uvedomili jedinečnosť tejto metódy a naplno začali
využívať metódu identifikácie a odhaľovania
zločincov.
Prvý daktyloskopický register založil policajný
úradník Juan Vucetich v Buenos Aires v druhej
polovici 19. storočia. On aj ako prvý použil výraz
daktyloskopia. Do súdnej praxe však daktyloskopiu
zaviedol až Viliam Hershel v roku 1877. Z celej
tejto vedy sa však stáva hodnotná policajná metóda a
vlastne oddelenie až v roku 1892.
Jan Evangelista Purkyně
Jan Evangelista Purkyně sa narodil 18 decembra v
roku 1787 v Libochoviciach. Ku piaristom odišiel v
jedenástich rokoch. Z tohto rádu však odišiel v
dvadsiatich a živil sa ako vychovávateľ v
majetnejších rodinách.
 U
jedného zo zamestnávateľov sa však inspiroval
medicínou na toľko, že sa touto cestou vydal. V roku
1818 obhájil svoju doktorskú prácu o Zrení v ohľade
subjektívnom a aj vďaka nej sa stal asistentom na
pražskej lekárskej fakulte. Pre vlastenecké názory
však nemohol dosiahnuť post profesora. Na Geotheov
príhovor bol angažovaný do Vratislavy. Tam v roku
1832 mal možnosť pracovať s výkonným mikroskopom a
dovtedy používanú dogmatickú cestu výzkumu nahradil
experimentálnou cestou. Jeho najvýznamenejšia
bunková teória potom ohromila zjazd nemeckých
prírodovedcov a lekárov v roku 1837, ktorý sa konal
v Prahe. |
|
|
|
|
